Napriek tomu, že v súčasnosti sa v pokri konajú medzinárodné turnaje na vrcholovej úrovni, ešte stále sa vedú dišputy o tom, či by mal byť poker považovaný za šport. Niekedy je skrátka svet absurdný…
Časy, keď sa poker hrával len v zafajčených salónoch, kasínach a popíjala sa pri ňom whisky na hektolitre, sú dávno preč. Odvtedy ubehol riadny kus cesty a na mieste je otázka, či ho nazývať športom alebo hrou. Táto otázka dnes nadobúda takmer takej intenzity ako povestná „Byť či nebyť“, pretože v súčasnom pokri už hovoríme o hráčoch, ktorí majú vynikajúcu kondíciu, venujú sa analýzam, štatistikám, výsledky sú zaznamenávané v databázach a hráči si ich pozorne študujú a samozrejme, snívajú o tom, že jedného dňa sa dostanú na ich vrchol. V pokri vždy funguje princíp náhodilosti a šťastia, ale povedzme si úprimne, v ktorom športe nie – v hokeji či futbale tento moment nefunguje? No isteže áno! A niekedy je dokonca schopný zvrátiť stav minútu pred koncom zápasu! A predsa, nikto nikdy nepochyboval a nepúšťal sa do dišputy, či išlo alebo nešlo o šport…
Stopercentná kondícia v šachu
Vráťme sa však k disciplínam, ktoré to mali v histórii diskutabilnejšie. Napríklad šach. Ten dokonca vie byť taký krutý a nebezpečný, že dokáže siahnuť aj na ľudský život. Vedeli ste, že jeden z členov tímu zomrel počas záverečného kola 41. ročníka šachovej olympiády? Dostávame sa k najdôležitejšej súvislosti: v šachu je najpodstatnejší mentálny stav, respektíve dobrá psychická kondícia, ktorá musí byť stopercentná. Tak ako v šachu, aj v pokri sú hráči pod neustálym stresom, stúpa krvný tlak, preto nastupujú výživoví poradcovia a fitnes tréneri. Už v prvej polovici 20-ho storočia bolo v šachu zrejmé, že mentálna záťaž na hráča je natoľko vyčerpávajúca, že potrebuje okolo seba veľmi kvalitný tím ľudí, ktorý by všetky jeho organizačné záležitosti riešil. A samozrejme, aj jeho zdravotný stav. Matka jedného z najtalentovanejších šachistov minulého storočia, Jorgeho Kellera, raz vysvetľovala tanečníkovi, s ktorým prežila vášnivý milostný románik: „Som jeho matka, manažérka, sekretárka, vybavujem mu cesty, hotely, zmluvy a podobne… Ale má svoj vlastný tím asistentov: analytikov, ktorí mu pomáhajú pred zápasmi a všade ho sprevádzajú.“ V Sovietskom zväze považovali šach za štátnu záležitosť, kandidáta na majstra sveta sprevádzalo tucet ľudí, analytikov, osobných asistentov… A to hovoríme o dobe dávno minulej.
Späť však k pokru. Debata, o tom, či ide o šport, by sa mala začať definovaním si športu. Ten sa spravidla označuje ako určitá činnosť, ktorá zahŕňa vytrvalosť a súťaž danú súborom istých pravidiel. Ak si túto definíciu rozmeníme na drobné, tak potom poker by sme pokojne mohli definovať ako stolový šport. A akákoľvek diskusia sa skončila skôr, než sa začala. Podstatná je totiž úroveň. Nikto snáď nepochybuje, že ak hrá akýkoľvek jedinec golf rekreačne a voľným tempom sa prechádza od odpaliska k jednotlivým jamkám, pričom bezprízorne konverzuje o počasí, jednoznačne to za šport považovať nemožno. Ak už hovoríme o Medzinárodných majstrovstvách, nikto nepochybuje o tom, že ho ako šport jednoznačne klasifikujeme. To isté platí o pokri. Respektíve, ešte inak povedané, najčastejším argumentom, prečo mnohí diskvalifikujú poker a tvrdia, že to nemôže byť šport, je, že to nie je fyzická aktivita. Veľký omyl, priatelia. Niekedy si totiž mentálna aktivita a koncentrácia vyžaduje viac námahy ako fyzická aktivita. Alebo, aby sme nekrivdili vrcholovým športovcom, dlhodobá duševná koncentrácia v pokri, ktorú si hráč stabilne potrebuje počas celej hry konštantne udržiavať, je porovnateľná s výkonom profesionálneho atléta.
Vysoká profesionálna úroveň pokru
Asi najhlavnejší problém je, že odkedy je poker pokrom, teda od roku 1800, mu „vyčítajú“, že nie je športom, lebo nevykazuje fyzickú aktivitu. Povedzme si úprimne, od roku 1800 predsa ubehli nejaké tie roky a aj táto hra má za sebou dlhú cestu, vývoj, prešla si mnohými zmenami, dnes sú turnaje vrcholom profesionality, ak sa pozrieme na online prenosy vidíme veľkých pripravených, taktizujúcich profesionálov, ktorí budia dojem, že majú viac skúseností ako šťastia. Všetko je také rýchle, pripravené, nalinkované, na vysokej profesionálnej úrovni, že niet pochýb, nemáte v sebe ani štipku dilemy, že by išlo o šport. A predsa, máte tam istý moment faktoru šťastia. Predstavte si, že oproti sebe posadíte človeka, ktorý hrá poker po prvý raz v živote a na druhú stranu skúseného profesionála. Môže sa stať, že amatér vyhrá. Ale dajte im sto šancí a pravdepodobnosť nepustí – profesionál vyhrá a amatér zhorí ako nepodarená fakľa. Rovnaký faktor šťastia však môže platiť aj pri ostatných športoch. Veľmi adekvátnym porovnaním s pokrom je trebárs biliard. Rovnako pri ňom využívate minimálne fyzickú aktivitu, o to viac tú mentálnu. O biliarde niet pochybností, že to je šport, pri pokri sa pochybovači nájdu, otázka je, prečo?
Mentálny šport verzus hazard
V mnohých európskych krajinách je už poker klasifikovaný za mentálny šport. Bohužiaľ, nie na Slovensku a ani v susednom Česku. U nás je poker len “obyčajný hazard”, kým vo viacerých krajinách je to hra, ktorou sa prezentuje profesionál, je to určitá vedomostná hra, pri ktorej hráč prejavuje svoje mentálne schopnosti. V pokrovom svete hráči na väčších medzinárodných turnajoch, ktoré v dnešnej dobe sa vysielajú prostredníctvom internetu a viacerých televíznych staníc po celom svete vystupujú nielen pod svojim menom, ale aj s definíciou národnostného príznaku čím automaticky reprezentujú svoj národ a svoju zem na svetovej aréne. Nastáva otázka, keď človek reprezentuje národ, a tým pádom aj domovský štát na medzinárodných majstrovstvách, či si nezaslúži aj patričné uznanie, že je reprezentantom Slovenska v danej disciplíne? Ako príklad uvádzame jedno z najväčších úspechov slovenského pokru – víťazstvo Jána Bendíka na svetovom turnaji European Poker Tour Grand Final. Celý svet sa počas streamu pozeral na malú fotku Jána v rohu, ktorá bola doladená slovenskou vlajkou, a na ďalší deň pokrové portály po celom svete napísali, že vyhral Slovák Ján Bendík. V prípade, keby sa jednalo o iný šport, úspech na takej úrovni by bol v titulkoch každého slovenského športového denníku, ale keďže poker na Slovensku nie je šport, ale len hazard, nikto o tom nenapísal ani zmienku. Smutné. V roku 2011 Medzinárodná asociácia duševných športov (International Mind Sport Association) oficiálne zaradila poker medzi duševné športy. Niekde je to však márny boj a tento status nie je rešpektovaný, respektíve ak sa poker v mnohých krajinách stal rešpektovanou hrou a pripojil sa oficiálne medzi šachy, bridž, či starú doskovú hru backgammon, na Slovensku je ešte stále vnímaný inak. Možno prišiel čas sa nad tým zamyslieť a niečo zmeniť?
